Letné básnenie 2017

Počas teplých letných mesiacov MKLC- Knižnica Hlohovec organizovala súťaž s názvom Letné básnenie 2017. Naša klientka p. Františka Dvoranová, vášnivá poetka,  túto výzvu prijala.  Do súťaže sa zapojili všetky vekové kategórie. Úmyslom bolo podeliť sa s čitateľmi o jej smutno – veselý pohľad na starobu. Preto názov ,,Smiech cez slzy“.  Všetky prihlásené básne si mohli pozrieť  čitatelia, ktorí prišli do knižnice. Hlasovanie bolo verejné. Leto už dávno skončilo a my sme očakávali vyhodnotenie súťaže.

Dňa 26. 10. 2017 o 15:30 sme sa všetci stretli v Spoločenskej miestnosti  knižnice (Axa).  Jesenný slnečný deň nám prial a pripomínal leto. Na stupni víťazov sa stretli aj juniori aj seniori. Báseň našej p. Františky Dvoranovej čitateľov upútala natoľko, že si získala 1. miesto. Celé zariadenie sa z úspechu veľmi teší.  Želáme jej ešte veľa tvorivých dní.

Víťazná báseň

Smiech cez slzy

Staroba je vraj slnečná, teplá a dôstojná jeseň života.

To je lož milosrdná.

Veď stratila sa zo života už všetka dobrota.

Také mám bolesti nôh, že nezájdem už ani po roh.

Bez vozíka, barlí, či palíc,

nezájdem do šenku, do obchodu ani do ulíc.

Necítim už vôňu líp, ruží a agátov,

hlava sa mi točí, vrážam do ľudí, dverí a do plotov.

Aj keď chute papriky, kôpru, petržlenu a cibule rozoznám,

dobré jedlo – bez zubou – už nič nevychutnám.

Ak bolesti a pichanie v žalúdku, žlčníku, či črevách, nechcem podstúpiť,

musím už všetko dobré obmedziť.

Aspoňže aróma čokolády a slivovice ostala,

-len to mi ta staroba nechala.

Oči moje vidia len obrysy a hmly,

nepotešia city moje dúhové farby.

Uši? Nepočujem už skoro nič,

tak beztrestne mi ponadávaj a jedovato krič!

Aj potrieb mám stále menej,

len mi ešte kávy a trochu rumu ulej!

Nové šaty? Načo ešte, keď chrbát a plecia hrbatejú,

ruky, nohy sú jak kliešte a hýbať sa odmietajú.

Načo mi je pasta, kefka, radšej víno kúp!

Veď ja už dávno nemám ani jeden zub.

Načo mi je šampón, hrebeň, keď vlas nemám ani jeden.

Staroba – dôstojná jeseň života???

Na to sa len trpko zasmiať a zaliezť rýchlo do kúta.

Únava je do úmoru, nech má vryjú do mramoru.

Autor: Františka Dvoranová